Bicyklom okolo Malorky

05/2015: Peťo 

     Kolegovia odlietajú z pracovnej cesty domov a ja ostávam sám, na hotely v Santa Ponsa. Balím, raňajkujem a hoci som tak trochu nervózny, víťazí odhodlanosť  vyraziť . Krátko po 9:00, teda  vyrážam na môj okruh bicyklom okolo Malorky.

Etapa prvá

     Zo Santa Ponsa som nabral smer Soller. Vymotal som sa z malebného prímorského mestečka a po vedľajších cestách prichádzam k prvým dnešným stúpaniam. Pokračujem cez mestečko Valldemossa, či malebnú dedinku Deia, ktorá mi doslova učarovala. Popri prechádzaní cez ňu ľutujem, že som si dal kávu hneď po obede. Dedinka Deia si totižto takúto zastávku, priam pýta. 

Odtiaľ nádhernou, vyhliadkami očarujúcou cestou, pokračujem do mestečka Soller. Predo mnou je prekrásne miesto, s nádherným námestím a perfektnou atmosférou. Ak niekedy navštívite práve Malorku,  určite nevynechajte návštevu práve tohto mestečka. Po krátkom zorientovaní sa a nájdení hostela,  zložím z bicykla tašky a už aj sa spúšťam pár výškových metrov nižšie, do prístavu Port de Soller. Očarí ma najmä prekrásna zátoka s plážou a promenádou, lákajúca na dlhé posedenia pri kávičke či čerstvo odšťavenom džúse. Po náročnej ceste si tak vychutnávam  nádhernú  a pokojnú, predsezónnu atmosféru. Večer sa vraciam späť do mestečka Soller. 

Etapa druhá

     Dnes som si naplánoval najťažšiu etapu na mojich potulkách. Čakajú ma dve stúpania s prevýšením cez 800m. Vyrážam zavčas rána, už o 7:00. Nad mestečkom Soller sa týči  malebná dedinka, v minulosti vyhlásená za najkrajšiu na Malorke – Fornalutx. A tak ma hneď po prvých km zláka jedna z mnohých, očarujúcich kaviarničiek. Po krátkej zastávke ďalej krútim v kopcoch do pedálov a kochám sa nádhernými výhľadmi po okolí. Konečne prichádzam k tunelu, prvé sedlo je za mnou. Odrazu sa schladilo, naťahujem dlhý rukáv. Popri jazerách - Torrent de Aumadra a najvyššom vrchu Puig Major, ktorý je žiaľ neprístupný ( vojenský objekt ), klesám k odbočke ku Port de Sa Calobra. V lesíku schovávam náklad z bicykla a spúšťam sa dolu. Predo mnou je 10 km serpentín, s prevýšením viac ako 800 metrov. Nádherný zjazd. Len ako späť?

V zátoke Sa Calobra natrafím na niekoľko reštaurácií a bufet. Prechádzam cez tunel vytesaný do skaly, za ním sa otvára celkom zaujímavá pláž. Možno nie najkrajšia, ale rozhodne zaujímavá, z každej strany obklopená vysokými skalnými útesmi. Žiaľ, nemám čas na kúpanie a tak po ľahkom obede už stúpam 10 km späť. Krásne serpentíny a očarujúce výhľady, ma v ťažkom stúpaní iba povzbudzujú. Po približne hodinke som na vrchu. Vyčerpaný ale šťastný, na dnešný deň slušná porcia kopcov. Občerstvujem sa šťavou z čerstvého ovocia a pokračujem ďalej, smerom na severovýchod ostrova. Čaká ma ešte cesta po pohorí a potom dlhý zjazd až do mestečka Pollenca. Ubytoval som sa pomerne rýchlo, vychutnávam si zaslúžený relax.  

Etapa tretia

     Môj plán vystúpiť k vyhliadke Fomrentor sa mení v momente, kedy som na recepcii hotela uvidel fotku nádhernej cestičky , z miesta Cap Formentor. Ráno nechávam tašky na recepcii hotela a na ľahko už uháňam smerom na Formentor. Odtiaľ ma čaká zjazd k pláži a za mierneho striedania stúpania a klesania, postupujem ďalej, na úplný koniec ostrova. Záver cesty na Cap Formentor je rovnako krásny, ako bol krásne nafotený na obrázku na recepcii. Parádna cestička s nádhernými výhľadmi na skalnaté útesy, obíjané silnými , do biela sfarbenými vlnami. Každú chvíľu natrafím na nejakú tabuľku, upozorňujúcu na skrytú lesnú cestičku. Väčšina z nich vedie k niektorej z romantických pláži, nedotknutých hromadným cestovným ruchom. Nádhera.

Po krátkej prestávke sa opäť cez sedlo Formentor, vraciam späť a spúšťam sa do mestečka Pollemca. Balím tašky a na bicykli pokračujem už po rovine, cez Can Picafor a ďalšie prímorské letoviská až na juh ostrova. Učarovalo mi najmä mestečko Porto Cristo, v ktorom sa napokon i ubytovávam. Prechádzka po prístave, s výhľadom na malebné útesy, pod ktorými sa hojdajú na vlnách lodičky a lode, bola príjemná. Nenechám si ujsť ani stredomorskú večeru s vínečkom, po ktorej si vychutnávam zaslúžený spánok.  

Etapa štvrtá

     Po daždivom ráne zvažujem, či cyklistiku ukončím alebo budem pokračovať.  Hoci majú miestne autobusy cestovný poriadok, takmer nik ho nepoužíva. Po takmer hodinovom čakaní na autobus sa predsa len dočkám. Len čo však šofér uvidí bicykel, odkýva mi a spokojne pokračuje v ceste. Je plný a tak sa neunúva zastať. Našťastie sa onedlho vyčasilo a tak som bol celkom rád. Prezliekam sa a sadám opäť na bicykel. Čaká ma posledná etapa. Pomerne nudnou rovinkou, ktorú mi spestruje len pohľad na olivové háje, sa pomaly blížim k mestečku Felanitx. Nad ním sa pýši kopček San Salvador s krížom, sochou Krista a kláštorom. A tak opäť schovávam tašky pod olivu a na ľahko stúpam približne 500 výškových metrov, až na vrchol. Kochám sa krásnymi výhľadmi a hreje ma aj pocit s dobre naplánovanej akcie. Všetko vyšlo, mám za sebou posledný kopec , čaká ma už iba zjazd a rovinatý terén až do strediska  Can Pastilla. Okolo 17:00 prichádzam do hotela Gala, kde sa rozhodnem stráviť čas, zostávajúci do odletu . Aby to nebolo také jednoduché, na záver som predsa len zmokol. Slnko však opäť rýchlo vyšlo a tak sa rýchlo suším. Večer ešte trávim prechádzkou po stredisku Can Pastilla, nakupujem suveníry.  Bicyklovanie je za mnou a tak si môžem dovoliť drobné nákupy. Po krátkej prechádzke balím bicykel do tašky a skoro ráno odchádzam na letisko.

Krásne a dobrodružné 4 dni, sú za mnou. Môj výlet končí a ja odlietam s perfektnými pocitmi. Malorka opäť nesklamala.